V čase, keď Slovensko, Európa, aj celý svet čelia početným krízam, je potrebné zaoberať sa súčasne i naliehavými spoločenskými otázkami súvisiacimi s nevyváženou stravou a zlou životosprávou, a ich neblahými dlhodobými dopadmi na zdravie občanov. Svetová zdravotnícka organizácia považuje obezitu za epidémiu 21. storočia a jedno z najzávažnejších chronických ochorení. Podieľa sa na vzniku nádorových ochorení, ale aj na vzniku srdcovo – cievnych ochorení, hypertenzie, diabetes mellitus II a ďalších závažných ochorení. V neposlednom rade s tým súvisia i značné priame a nepriame náklady, ktoré významnou mierou zaťažujú zdravotnícky a sociálny systém. Dnes už nik nespochybňuje, že zdravá životospráva zohráva kľúčovú úlohu pri udržiavaní verejného zdravia a dobrej kondície spoločnosti.
Aktuálne Odporúčania pre stravovanie a výživu u dospelých, ktoré vydalo Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v súlade s európskymi a svetovými odbornými usmerneniami, odporúčajú ako základ stravy zeleninu a ovocie. Popri mlieku a mliečnych výrobkoch sú ako ekvivalent uvedené alternatívy k mliečnym výrobkom na rastlinnej báze. Rastlinné nápoje sú podľa Odporúčaní často využívané ako náhrada kravského mlieka, najmä jedincami s laktózovou intoleranciou alebo alergiou na kravské bielkoviny. Rastlinné zdroje, predovšetkým strukoviny a sójové výrobky, sú v Odporúčaniach hodnotené ako vhodný zdroj bielkovín. (Štandardný postup na výkon prevencie: Odporúčania pre stravovanie a výživu u dospelých, Ministerstvo zdravotníctva SR, 2022).
Realita na Slovensku ale v súčasnosti nezodpovedá odborným odporúčaniam. Podľa štúdie Globsec z r. 2021 je Slovensko na siedmom najhoršom mieste pri porovnaní 47 európskych krajín podľa počtu vekovo štandardizovaných úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia, ktoré možno pripísať diétnym rizikám. Štúdia uvádza, že úmrtnosť na Slovensku (206 na 100 000 ľudí) je o 140 % väčšia ako priemer EÚ-28 (85 na 100 000 ľudí) a o 30 % vyššia v porovnaní s Českou republikou (159 na 100 000 ľudí). Zatiaľ čo v Západnej Európe súvisí so stravou iba 14 % úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia, na Slovensku je to takmer 30 %. (Untapped Potential of Improved Diet, Smoking and Alcohol Consumption in Slovakia: How Can Appropriate Policies Save Thousands of Lives and Millions of Euros, Globsec, 2021).
Podobne aj OECD v Onkologickom profile krajiny za r. 2023 konštatuje, že prevalencia zlých stravovacích návykov sa na Slovensku v období medzi rokmi 2014 až 2019 zvýšila. Približne 47 % dospelej populácie uviedlo, že v roku 2019 každodenne nekonzumovalo ovocie (v porovnaní s priemerom EÚ, ktorý je 44 %) a ešte vyšší podiel (53 %) nekonzumoval denne zeleninu (v porovnaní s priemerom EÚ, ktorý je 49 %). Stravovacie návyky boli obzvlášť zlé u ľudí vo veku 65 rokov a viac a u ľudí s nižším vzdelaním. (Slovenská republika: Onkologický profil krajiny 2023, OECD, 2023).
V neposlednom rade je nutné zaoberať sa problematikou dopadu stravovania z pohľadu udržateľnosti a dopadu na stav životného prostredia. V ukazovateľoch množstva použitej vody, pôdy a emisií CO2 dosahujú produkty z rastlinných zdrojov nižšie hodnoty ako potraviny živočíšneho pôvodu. Podľa správy EAT-Lancet je preferencia rastlinnej stravy významným faktorom pre zabezpečenie stravy desiatim miliardám ľudí, ktoré budú žiť na Zemi v roku 2050.
Preto sa nižšie uvedení rozhodli formulovať výzvu pre okamžitú a účinnú podporu zvýšenia rastlinného stravovania na Slovensku.
Za vhodné opatrenia pre podporu zvýšenia rastlinného stravovania na Slovensku považujeme:
Pre všetky doplňujúce informácie neváhajte kontaktovať signatárov Výzvy. Okruh signatárov je otvorený pre každého ďalšieho potenciálneho partnera, ktorému ide o túto spoločnú vec.
Signatári výzvy:
30. jún 2023