Bratislava, 8. septembra 2025
Spotreba pašovaných a falšovaných cigariet na Slovensku pokračuje v historickom raste. Podiel nezdanených cigariet nameraný toto leto dosiahol 7,7% medzi spotrebovanými výrobkami. Aktuálne v priemere každá trinásta škatuľka na trhu nie je označená slovenskou kontrolnou známkou. V niektorých častiach krajiny je to dokonca každá piata až štvrtá. Vyplýva to z prieskumu Empty Packs Survey, ktorý pre tabakový priemysel každoročne vypracúva medzinárodná spoločnosť NIQ. Pre štát to predstavuje potenciálny únik na spotrebnej dani a príslušnej DPH vo výške približne 95 miliónov eur ročne.
Cigarety nezdanené na území Slovenska pochádzajú z rôznych zdrojov. Časť tvoria legitímne dovozy, keď spotrebitelia pri cestovaní alebo nákupoch v zahraničí využívajú cenové rozdiely a pár eur ušetria. Problematickejšie sú organizované skupiny, ktoré vo veľkom nelegálne pašujú produkty určené pre iné trhy. Ešte pred pandémiou a vojnou na Ukrajine boli takéto dovozy z bývalých sovietskych teritórií hlavným tvorcom tejto šedej ekonomiky.
„V uplynulých rokoch však mimoriadne alarmujúco vzrástol podiel vyslovených falzifikátov, teda cigariet, ktoré sa vyrábajú v nelegálnych fabrikách, často priamo na Slovensku, a imitujú známe značky,“ povedal Ľubomír Tuchscher zo Slovenského združenia pre značkové výrobky. Kým pred pár rokmi sa podiel takýchto cigariet na trhu pohyboval okolo jedného percenta, za ostatné tri roky a tvorí teda väčšinu výrobkov bez kontrolnej známky.
„V záujme ochrany slovenského trhu podrobné zistenia zdieľame aj s Finančnou správou a Ministerstvom financií, keďže nelegálny trh oberá o príjmy ako štát, tak aj legitímny biznis. Štát by mal tieto trendy brať na zreteľ aj pri nastavovaní budúcich daňových sadzieb, keďže cenovo nedostupné výrobky ženú spotrebiteľov rovno k priekupníkom s falzifikátmi,“ dodal Ľ. Tuchscher.
V kontexte diskusií o efektívnom výbere spotrebnej dane a boji proti nelegálnemu trhu je dôležité zohľadniť aj pripravované legislatívne zmeny, ktoré sa týkajú zákazu príchutí pri elektronických cigaretách a nikotínových vrecúškach. Hoci cieľom návrhu je ochrana mladistvých pred návykovými látkami, odborná verejnosť upozorňuje, že takéto opatrenia môžu mať aj nepredvídané ekonomické dôsledky. V krajinách ako Estónsko či Dánsko, kde sú príchute zakázané už niekoľko rokov, sa ukazuje, že spotrebitelia si tieto produkty naďalej vyhľadávajú – avšak mimo legálneho trhu. Podľa dostupných údajov tam ochutené výrobky tvoria až 60 % trhu, no bez akéhokoľvek daňového prínosu pre štát. V prípade Slovenska by podobný vývoj mohol znamenať výpadok desiatok miliónov eur na spotrebnej dani ročne, ako aj ďalší nárast šedej ekonomiky v oblasti alternatívnych nikotínových produktov.
Vývoj nelegálneho obchodu za uplynulé roky
| Zber dát | Nezdanené výrobky | Z toho falšované výrobky |
| 2014 | 1,0% | 0,1% |
| 2015 | 4,9% | 0,7% |
| 2016 | 4,2% | 0,5% |
| 2017 | 6,4% | 0,9% |
| 2018 | 6,4% | 1,7% |
| 2019 | 5,7% | 1,4% |
| 2020 | 4,1% | 1,0% |
| 2021 | 4,4% | 1,6% |
| 2022 | 4,0% | 1,9% |
| 2023 | 6,4% | 3,2% |
| 2024 | 7,6% | 4,3% |
| 2025 | 7,7% | 4,8% |