6. SEPTEMBER BUDE PRVÝKRÁT SVETOVÝM DŇOM OBALOV. DOBRÝ OBAL JE SÚČASŤOU RIEŠENIA.
Bratislava, 3. septembra 2026
Obaly sú neoddeliteľnou súčasťou moderného života. Chránia výrobky, umožňujú ich bezpečnú prepravu a skladovanie, poskytujú spotrebiteľom dôležité informácie a zároveň zohrávajú významnú úlohu pri predchádzaní plytvaniu. Aj na tieto funkcie chce upozorniť historicky prvý Svetový deň obalov (World Packaging Day), ktorý si svet pripomenie 6. septembra 2026. Iniciatíva pod vedením World Packaging Organisation má upriamiť pozornosť na prínos obalov pre bezpečnosť, znižovanie potravinového odpadu, ekonomiku a udržateľnosť.
Téme obalov sa dlhodobo venuje aj Slovenské združenie pre značkové výrobky (SZZV), ktoré zastupuje výrobcov a dovozcov značkových výrobkov pôsobiacich na Slovensku a je členom európskej organizácie pre obaly a životné prostredie EUROPEN. Pre značkových výrobcov je zodpovedné a udržateľné používanie obalov jednou z kľúčových tém.
„Obaly sú každodennou súčasťou nášho života, no ich význam sa nekončí pri ochrane výrobku. Prvý Svetový deň obalov chce upozorniť aj na ich úlohu v udržateľnosti, znižovaní plytvania a šetrení zdrojov. Obal totiž chráni výrobok počas prepravy a skladovania, predlžuje jeho použiteľnosť a pomáha predchádzať stratám. Pri hodnotení environmentálneho vplyvu obalu preto nemožno pozerať iba na moment, keď sa z neho stane odpad, ale na jeho funkciu a celý životný cyklus,“ konštatuje Roman Šterbák, projektový manažér Slovenského združenia pre značkové výrobky.
Obalového odpadu je viac než pred desiatimi rokmi
Množstvo obalov používaných v európskej ekonomike sa v dlhodobom horizonte zvýšilo, čo sa odráža aj v množstve vznikajúceho obalového odpadu. Podľa najnovších údajov Eurostatu vzniklo v Európskej únii v roku 2023 približne 79,7 milióna ton obalového odpadu, čo predstavuje 177,8 kilogramu na jedného obyvateľa.
Hoci oproti roku 2022 množstvo obalového odpadu na obyvateľa kleslo o 8,7 kilogramu, v porovnaní s rokom 2013 ho bolo stále o 21,2 kilogramu na obyvateľa viac, teda približne o 14 percent.
Na Slovensku podľa posledných porovnateľných reportovaných údajov vzniklo v roku 2022 približne 108 kilogramov obalového odpadu na obyvateľa, kým priemer EÚ bol v tom istom roku približne 186 kilogramov. Aj na Slovensku však ide o výrazný dlhodobý nárast – v roku 2010 pripadalo na jedného obyvateľa približne 81 kilogramov obalového odpadu. Za dvanásť rokov tak reportované množstvo vzrástlo približne o tretinu.
Tieto údaje nevyjadrujú množstvo obalov, ktoré konkrétny spotrebiteľ osobne nakúpi, ale množstvo vykázaného obalového odpadu prepočítané na počet obyvateľov. Pri slovenskom porovnaní je zároveň potrebné prihliadať na metodiku vykazovania a možné podhodnotenie množstva obalov uvedených na trh.
Od jednorazových plastov k novým pravidlám pre všetky obaly
Pravidlá pre obaly sa v posledných rokoch výrazne menia. Jedným z prvých veľkých míľnikov bola európska smernica o jednorazových plastoch – SUPD, prijatá v roku 2019. Postupne priniesla zákaz viacerých vybraných jednorazových plastových výrobkov, požiadavky na zber nápojových fliaš, využívanie recyklovaného plastu či povinnosť, aby uzávery na vybraných plastových nápojových obaloch zostávali k obalu pripevnené.
Významným krokom na Slovensku bolo aj spustenie zálohového systému PET fliaš a plechoviek od 1. januára 2022. Slovenská legislatíva stanovila postupne rastúce ciele návratnosti, pričom od roku 2025 je cieľom návratnosť najmenej 90 percent zálohovaných plastových aj kovových nápojových obalov.
Ďalšiu zásadnú zmenu prináša nové európske nariadenie o obaloch a odpade z obalov – PPWR, ktoré sa od 12. augusta 2026 uplatňuje priamo vo všetkých členských štátoch EÚ.
Nový rámec už nerieši iba to, čo sa s obalom stane po jeho použití. Výrazne väčší dôraz kladie na samotný návrh obalu, množstvo použitého materiálu, jeho recyklovateľnosť, obsah recyklovaných surovín, opätovné použitie či obmedzovanie nadmerného balenia.
PPWR zároveň stanovuje cieľ znižovať množstvo obalového odpadu na obyvateľa oproti roku 2018 minimálne o 5 percent do roku 2030, o 10 percent do roku 2035 a o 15 percent do roku 2040.
Od roku 2030 sa majú postupne uplatňovať aj nové požiadavky na recyklovateľnosť obalov a minimálny podiel recyklovaného materiálu vo vybraných plastových obaloch. Smerovanie regulácie je tak jasné – obal budúcnosti má byť navrhnutý tak, aby pri zachovaní svojej základnej funkcie spotreboval čo najmenej zdrojov a materiál zostával čo najdlhšie v obehu.
„Výzvou najbližších rokov nebude iba viac recyklovať. Už pri návrhu obalu bude potrebné uvažovať o tom, koľko materiálu skutočne potrebujeme, ako sa bude obal triediť a recyklovať, či je možné využiť recyklovaný materiál a v ktorých prípadoch dáva zmysel opätovné použitie. Zároveň však nesmieme zabudnúť na základnú funkciu obalu – bezpečne ochrániť výrobok. Ak by sme znížením množstva obalu zvýšili poškodenie výrobkov alebo plytvanie potravinami, environmentálny výsledok môže byť v konečnom dôsledku horší,“ dodáva Roman Šterbák.
Obal ako súčasť cirkulárnej ekonomiky
Do budúcnosti preto bude čoraz dôležitejšie, aby boli obaly navrhované úspornejšie, recyklovateľne a s ohľadom na celý svoj životný cyklus. Smerovanie obalového priemyslu vedie k menšej spotrebe materiálov, lepšej recyklovateľnosti, vyššiemu využívaniu recyklovaných surovín, opätovnému používaniu a inteligentnejšiemu dizajnu.
Dobrý obal tak nemusí byť iba environmentálnou záťažou. Ak je správne navrhnutý a po použití správne vytriedený a spracovaný, môže byť dôležitou súčasťou riešenia a jedným z prvkov fungujúcej cirkulárnej ekonomiky.
Prvý Svetový deň obalov má preto pripomenúť nielen množstvo odpadu, ktoré po obaloch zostáva, ale predovšetkým ich funkciu počas celého životného cyklu výrobku – od výroby a logistiky až po bezpečné používanie, triedenie a opätovné využitie materiálov.
