Návrh

Zákon

z……………2009,

 

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

 

 

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

 

 

Čl. I

 

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 168/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z. a zákona č. 185/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

 

1. V § 5 ods. 3 písmeno b) znie:

„b) hodnota zamestnaneckej opcie poskytnutej zamestnávateľom na nákup zamestnaneckej akcie určená ako rozdiel medzi vyššou trhovou cenou zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej opcie; zamestnaneckou opciou na účely tohto zákona je opcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa, ktorú nemožno scudziť; zamestnaneckou akciou na účely tohto zákona je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od akciovej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa,“.

 

2. V § 5 ods. 7 písm. e) sa za slová „podľa osobitného predpisu“ vkladajú slová „alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu“.

 

3. V § 5 ods. 7 sa vypúšťa písmeno j).

 

4. V § 6 ods. 5 písm. c) sa slová „(§ 17 ods. 11)“ nahrádzajú slovami „(§ 17a)“.

 

5. V § 8 ods. 2 sa na konci pripája táto veta:

„Do základu dane (čiastkového základu dane) daňovníka, ktorý vkladá nepeňažný vklad (ďalej len „vkladateľ nepeňažného vkladu“) do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva s výnimkou, ak je nepeňažným vkladom majetok, pri ktorom príjmy z jeho predaja sú oslobodené od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) až e) a j), sa zahrnuje rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka^37a) a

1. a) cenou majetku zistenou podľa § 25 ods. 1 v tom zdaňovacom období, v ktorom sa vklad uskutočňuje alebo až do jeho úplného zahrnutia postupne, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období najmenej vo výške jednej sedminy ročne počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k nepeňažnému vkladu; ak počas tohto obdobia dôjde k predaju alebo inému úbytku cenných papierov pod hodnotu finančného majetku¹) nadobudnutého nepeňažným vkladom u prijímateľa (ďalej len „prijímateľ nepeňažného vkladu“) alebo u prijímateľa nepeňažného vkladu dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je vkladateľ povinný zahrnúť celú zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností,
2. b) jeho zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3, ak je vkladom majetok, ktorý je alebo bol obchodným majetkom podľa § 2 písm. m), a to v tom zdaňovacom období, v ktorom sa vklad uskutočňuje alebo až do jeho úplného zahrnutia postupne, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období najmenej vo výške jednej sedminy ročne počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k nepeňažnému vkladu; ak počas tohto obdobia dôjde k predaju alebo inému úbytku cenných papierov pod hodnotu tohto finančného majetku¹) vkladateľa alebo u prijímateľa nepeňažného vkladu dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % hodnoty hmotného majetku alebo nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je vkladateľ povinný zahrnúť celú zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností,
3. c) úhrnom cien obstarania cenných papierov a obchodného podielu v tom zdaňovacom období, v ktorom sa vklad uskutočňuje alebo až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období najmenej vo výške jednej sedminy ročne počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k nepeňažnému vkladu; ak počas tohto obdobia dôjde k predaju alebo inému úbytku cenných papierov pod hodnotu tohto finančného majetku¹) vkladateľa alebo u prijímateľa nepeňažného vkladu dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % hodnoty hmotného majetku alebo nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je vkladateľ povinný zahrnúť celú zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností.“.

 

Poznámka pod čiarou k odkazu 37a znie:

„^37a) § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka.“.

 

6. V § 17 sa odsek 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:

„d) u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], ktorý nevedie na území Slovenskej republiky účtovníctvo podľa osobitných predpisov,¹) z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, ak tento zákon neustanovuje inak.“.

7. V § 17 odseky 10 a 11 znejú:

„(10) Daňovník, ktorý začal účtovať v sústave podvojného účtovníctva¹) po období, v ktorom uplatňoval výdavky spôsobom podľa § 6 ods. 10 a naopak, upraví základ dane podľa odseku 8 písm. b) alebo c) v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene. Úprava základu dane sa vykoná zo zisteného stavu jednotlivých položiek k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa začne účtovať v sústave podvojného účtovníctva alebo viesť evidencia podľa § 6 ods. 10.

(11) Daňovník, ktorý začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva,¹) základ dane zvýši o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) až f) v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene, podľa stavu zisteného k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10.“.

 

8. V § 17 ods. 12 písmeno a) znie:

„a) zvýši o hodnotu pohľadávky pri jej postúpení, a to aj ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník postúpil za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota,“.

 

9. V § 17 odsek 13 znie:

„(13) Daňovník, ktorý začne viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva,¹) základ dane zvýši o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) až f) v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene, podľa stavu zisteného k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14.“.

10. V § 17 ods. 14 sa vypúšťajú slová „s výnimkou, ak základom dane stálej prevádzkarne je daňová strata, o ktorú podľa daňovej legislatívy štátu, v ktorom je zdroj príjmu, možno znižovať základ dane“ a na konci sa pripája táto veta: „Rovnako postupuje daňovník pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva zo zahraničia na územie Slovenskej republiky.“.

 

11. V § 17 sa vypúšťajú odseky 18 a 19.

 

Doterajšie odseky 20 až 31 sa označujú ako odseky 18 až 29.

12. V § 17 ods. 26 sa slová „nepoužije odsek 13 o úprave základu dane, ak zostatky účtov vymedzené v   odseku 13 sa vzťahujú na majetok vzniknutej stálej prevádzkarne umiestnenej na území Slovenskej republiky“ nahrádzajú slovami „postupuje podľa § 17f ods. 9 písm. a), pričom daňovník môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku stálej prevádzkarne a odpočítavaní daňovej straty podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom stálej prevádzkarne“ a vypúšťa sa posledná veta.

 

13. § 17 sa dopĺňa odsekom 30, ktorý znie:

„(30) Na vyčíslenie základu dane podľa odseku 1 pri

1. a) predaji podniku alebo jeho časti alebo pri jeho kúpe sa použije ocenenie majetku v
2. reprodukčných obstarávacích cenách a postupuje sa podľa § 17a, ak ide o daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa odseku 1 písm. a),
3. reálnych hodnotách podľa osobitného predpisu¹) (ďalej len „reálne hodnoty“) a postupuje sa podľa § 17b, ak ide o daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa odseku 1 písm. b) alebo c),
4. b) nepeňažnom vklade sa môže použiť ocenenie majetku v
5. reálnych hodnotách alebo v hodnote započítanej na vklad spoločníka,^37a) ak sa postupuje podľa § 17c alebo
6. pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa § 17e,
7. c) zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev môže použiť ocenenie majetku v
8. reálnych hodnotách, ak sa postupuje podľa § 17d alebo
9. pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa § 17f.“.

 

14. Za § 17 sa vkladajú § 17a až 17f, ktoré vrátane nadpisov znejú:

 

„Ocenenie v reprodukčných obstarávacích cenách alebo v reálnych hodnotách

pri predaji a kúpe podniku alebo jeho časti, nepeňažnom vklade a

zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev

 

• 17a

Predaj a kúpa podniku alebo jeho časti v reprodukčných obstarávacích cenách

 

(1) Daňovník, ktorý predáva podnik alebo jeho časť (ďalej len „daňovník predávajúci podnik“) a ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) zahrnuje do základu dane príjem z predaja podniku alebo jeho časti v dohodnutej kúpnej cene

1. a) zvýšenej o záväzky prevzaté daňovníkom, ktorý kupuje podnik alebo jeho časť (ďalej len „daňovník kupujúci podnik“) a o nevyčerpané rezervy [§ 20 ods. 9 písm. b), d) až  f)],
2. b) zníženej o hodnotu záväzkov vzťahujúcich sa na výdavky, ktoré ak by boli uhradené pred predajom podniku alebo jeho časti, boli by u daňovníka predávajúceho podnik daňovým výdavkom,  o zostatkovú cenu predávaného hmotného majetku a nehmotného majetku a o hodnotu pohľadávok,
3. c) upravenej o zostatkovú hodnotu opravnej položky k nadobudnutému majetku¹) a o rozdiel medzi zostatkovou cenou podľa osobitného predpisu¹) odpisovaného hmotného majetku a jeho zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a rozdiel medzi reprodukčnou obstarávacou cenou neodpisovaného majetku a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. g).

(2) Daňovník kupujúci podnik, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a), ocení majetok podniku alebo jeho časti podľa osobitného predpisu.¹) Pri pohľadávkach, ktoré nadobudol tento daňovník kúpou podniku alebo jeho časti uplatní postup podľa § 17 ods. 12 písm. d). Záväzky prevzaté daňovníkom kupujúcim podnik od daňovníka predávajúceho podnik sa zahrnú do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom ich tento kupujúci uhradí, ak ide o úhradu záväzkov, ktoré by boli pred predajom podniku alebo jeho časti u daňovníka predávajúceho podnik daňovým výdavkom.

(3) Úprava základu dane u daňovníka predávajúceho podnik sa vykoná v zdaňovacom období, v ktorom nastane účinnosť zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti.³⁰)

 

 

 

 

• 17b

Predaj a kúpa podniku alebo jeho časti v reálnych hodnotách

 

(1) Daňovník predávajúci podnik, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo c), upraví výsledok hospodárenia zistený v účtovníctve¹) pri odpisovanom majetku o rozdiel vzniknutý medzi zostatkovou cenou zistenou podľa osobitného predpisu¹) a zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a o rozdiel medzi reprodukčnou obstarávacou cenou neodpisovaného majetku a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. g).

(2) Základ dane daňovníka predávajúceho podnik podľa odseku 1 sa v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k predaju podniku alebo jeho časti zníži o

1. a) sumu (výšku) rezervy prevzatej daňovníkom kupujúcim podnik, ktorej tvorba nebola zahrnutá do základu dane podľa § 20,
2. b) rozdiel vytvorených opravných položiek vo výške podľa osobitného predpisu¹) a opravných položiek už zahrnutých do základu dane podľa § 20; súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku.¹)

(3) Daňovník kupujúci podnik, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo c), majetok nadobudnutý kúpou podniku alebo jeho časti oceňuje reálnou hodnotou. Goodwill alebo záporný goodwill sa zahrnuje do základu dane až do jeho úplného zahrnutia najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období najmenej vo výške jednej sedminy ročne počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo ku kúpe podniku alebo jeho časti; ak počas tohto obdobia

1. a) sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie alebo
2. b) sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr dňom jeho zrušenia alebo
3. c) je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr dňom predchádzajúcemu dňu vyhlásenia konkurzu.

(4) Daňovník kupujúci podnik podľa odseku 3 upraví základ dane o rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, ak náklad vzťahujúci sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom. Na ďalšiu tvorbu rezerv u daňovníka kupujúceho podnik sa vzťahujú ustanovenia § 17 ods. 23 a § 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv.

(5) Daňovník kupujúci podnik podľa odseku 3 pri nepremlčanej pohľadávke nadobudnutej kúpou podniku alebo jeho časti ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, uplatní daňový výdavok podľa § 19 pri

1. a) postúpení tejto pohľadávky reálnu hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva, najviac do výšky príjmu z jej postúpenia alebo sumu najviac vo výške
2. 20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 12 mesiacov,
3. 50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 24 mesiacov,
4. 100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 36 mesiacov,
5. b) odpise pohľadávky sumu najviac vo výške
6. 20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 12 mesiacov,
7. 50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 24 mesiacov,
8. 100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 36 mesiacov.

(6) Úprava základu dane u daňovníka predávajúceho podnik sa vykoná v zdaňovacom období, v ktorom nastane účinnosť zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti.³⁰)

 

• 17c

Nepeňažný vklad v reálnych hodnotách

 

(1) Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo c), výsledok hospodárenia

1. a) upraví o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka^37a) a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve¹)
2. v tom zdaňovacom období, v ktorom sa nepeňažný vklad uskutočňuje alebo
3. až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období najmenej vo výške jednej sedminy ročne počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k uskutočneniu  nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti; ak počas tohto obdobia

2a. sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie alebo

2b. sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr dňom jeho zrušenia alebo

2c. je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr dňom predchádzajúcim dňom vyhlásenia konkurzu alebo, ak

2d. u vkladateľa nepeňažného vkladu dôjde k predaju alebo inému úbytku cenných papierov pod hodnotu finančného majetku¹) nadobudnutého týmto nepeňažným vkladom alebo u prijímateľa nepeňažného vkladu dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný zahrnúť celú zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností,

1. b) upraví o rozdiel medzi zostatkovou cenou vkladaného odpisovaného hmotného majetku zistenou podľa osobitného predpisu¹) a jeho zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a rozdiel medzi reprodukčnou obstarávacou cenou neodpisovaného majetku a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. g),
2. c) zníži o sumu (výšku) rezervy, ktorej tvorba nebola zahrnutá do základu dane podľa § 20, a ktorá je súčasťou nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti,
3. d) zníži o rozdiel vytvorených opravných položiek podľa osobitného predpisu¹) a opravných položiek už zahrnutých do základu dane podľa § 20, najneskôr v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k uskutočneniu nepeňažného vkladu; súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku.¹)

(2) Ak vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť, rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka^37a) a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve¹) zahrnuje do základu dane podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu, je povinný túto skutočnosť oznámiť prijímateľovi nepeňažného vkladu do 30 dní odo dňa uskutočnenia vkladu. Ak vkladateľ nepeňažného vkladu túto skutočnosť neoznámi prijímateľovi nepeňažného vkladu, uplatní sa postup podľa osobitného predpisu.^80b)

(3) Prijímateľ pri nepeňažnom vklade, ktorým je

1. a) individuálne vložený majetok, ocení tento majetok hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka,^37a)
2. b) podnik alebo jeho časť, ocení tento majetok reálnou hodnotou.

(4) Prijímateľ nepeňažného vkladu môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty ako v ďalších rokoch odpisovania, a to počas doby odpisovania podľa § 26 alebo z hodnoty nepeňažného vkladu započítanej na vklad spoločníka,^37a) ak vkladateľ nepeňažného vkladu uplatní postup podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu.

(5) Prijímateľ nepeňažného vkladu pri úprave základu dane zahrnuje do základu dane

1. a) rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená rezerva, ak náklad vzťahujúci sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom; na ďalšiu tvorbu rezerv u prijímateľa nepeňažného vkladu sa vzťahujú ustanovenia § 17 ods. 23 alebo § 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv,
2. b) goodwill alebo záporný goodwill až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období najmenej vo výške jednej sedminy ročne počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k uskutočneniu  nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti; ak počas tohto obdobia
3. a) sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie alebo
4. b) sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr dňom jeho zrušenia alebo
5. c) je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr dňom predchádzajúcim dňom vyhlásenia konkurzu.

(6) Prijímateľ nepeňažného vkladu zahrnie do základu dane daňový výdavok podľa § 19

1. a) pri postúpení nepremlčanej pohľadávky nadobudnutej prijímateľom nepeňažného vkladu v ocenení reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, reálnu hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva, najviac do výšky príjmu z jej postúpenia alebo sumu najviac vo výške
2. 20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 12 mesiacov,
3. 50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 24 mesiacov,
4. 100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 36 mesiacov,
5. b) pri odpise nepremlčanej pohľadávky nadobudnutej prijímateľom nepeňažného vkladu v ocenení reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, sumu najviac vo výške
6. 20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 12 mesiacov,
7. 50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 24 mesiacov,
8. 100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 36 mesiacov.

(7) Ak počas najviac siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bol nepeňažný vklad uskutočnený, dôjde u prijímateľa nepeňažného vkladu k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je túto skutočnosť povinný oznámiť vkladateľovi nepeňažného vkladu s výnimkou, ak vykonal oznámenie podľa odseku 2, a to do 30 dní odo dňa k vzniku tejto skutočnosti. Ak prijímateľ nepeňažného vkladu túto skutočnosť neoznámi vkladateľovi nepeňažného vkladu, uplatní sa postup podľa osobitného predpisu.^80b)

(8) Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok mimo územia Slovenskej republiky, postupuje podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu. Rovnako sa postupuje, ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)] pri individuálne vloženom majetku.

(9) Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. d)], pri nepeňažnom vklade podniku alebo jeho časti prijímateľovi tohto nepeňažného vkladu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorému na území Slovenskej republiky zostáva stála prevádzkareň, môže tento prijímateľ pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne oceniť majetok reálnou hodnotou, ak nepoužije postup podľa § 17e.

(10) Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], pri nepeňažnom vklade podniku alebo jeho časti prijímateľovi tohto nepeňažného vkladu so sídlom na území Slovenskej republiky, môže tento prijímateľ oceniť majetok reálnou hodnotou, ak preukáže, že rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka^37a) a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve vkladateľa, bol u vkladateľa nepeňažného vkladu preukázateľne zdanený a prijímateľ nepeňažného vkladu neuplatní postup podľa § 17e.

(11) Postup podľa odsekov 1 a 2 použije obdobne vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a); ak nepeňažným vkladom do obchodnej spoločnosti alebo družstva je individuálne vložená pohľadávka, základ dane sa zvýši o hodnotu pohľadávky, a to aj ak ide o pohľadávku, ktorú vložil za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota s výnimkou pohľadávky, ktorá je súčasťou nepeňažného vkladu, ktorým je podnik alebo jeho časť. Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je fyzická osoba, ktorá o majetku neúčtuje, pri ocenení nepeňažného vkladu uplatní postup podľa § 8 ods. 2.

 

• 17d

Zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie obchodných spoločností alebo družstiev v reálnych hodnotách

 

(1) Základ dane daňovníka zrušeného bez likvidácie sa v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k jeho zrušeniu bez likvidácie

1. a) upraví o sumu vo výške oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázanú podľa osobitného predpisu,¹) ak tieto oceňovacie rozdiely nezahrnuje do základu dane právny nástupca tohto daňovníka,
2. b) upraví o rozdiel medzi zostatkovou cenou odpisovaného hmotného majetku zistenou podľa osobitného predpisu¹) a jeho zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a rozdiel medzi reprodukčnou obstarávacou cenou neodpisovaného majetku a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. g),
3. c) zníži o sumu (výšku) rezervy, ktorej tvorba nebola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 a ktorá prechádza na právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie,
4. d) zníži o rozdiel vo výške vytvorených opravných položiek podľa osobitného predpisu¹) a opravných položiek, ktoré už boli zahrnuté do základu dane podľa § 20; súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku.¹)

(2) Majetok nadobudnutý právnym nástupcom od daňovníka zrušeného bez likvidácie sa oceňuje reálnou hodnotou. Ak oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázané podľa osobitného predpisu¹) zahrnie do základu dane daňovník zrušený bez likvidácie alebo jeho právny nástupca jednorazovo v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k zlúčeniu, splynutiu alebo rozdeleniu obchodných spoločností alebo družstiev, právny nástupca môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty ako v ďalších rokoch odpisovania, a to počas doby odpisovania podľa § 26.

(3) Do základu dane právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa

1. a) oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázané podľa osobitného predpisu¹) môžu zahrnúť podľa odseku 2 alebo až do ich úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k zlúčeniu, splynutiu alebo rozdeleniu obchodných spoločností alebo družstiev; ak počas tohto obdobia dôjde k zvýšeniu základného imania, vyplateniu dividend, k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku, ku ktorému sa viažu oceňovacie rozdiely, je tento právny nástupca povinný zahrnúť zostávajúcu časť týchto rozdielov do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností; ak počas tohto obdobia
2. sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie alebo
3. sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr dňom jeho zrušenia alebo
4. je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu,
5. b) zahrnuje len rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovanom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, ak náklad vzťahujúci sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom; na ďalšiu tvorbu rezerv u tohto daňovníka sa vzťahujú ustanovenia § 17 ods. 23 alebo § 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv,
6. c) nezahrnuje goodwill alebo záporný goodwill.

(4) Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie zahrnuje do základu dane daňový výdavok podľa § 19

1. a) pri postúpení nepremlčanej pohľadávky nadobudnutej zlúčením, splynutím alebo rozdelením obchodných spoločností alebo družstiev ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, reálnu hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva, najviac do výšky príjmu z jej postúpenia alebo sumu najviac vo výške
2. 20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev uplynula doba dlhšia ako 12 mesiacov,
3. 50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev uplynula doba dlhšia ako 24 mesiacov,
4. 100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev uplynula doba dlhšia ako 36 mesiacov,
5. b) pri odpise nepremlčanej pohľadávky nadobudnutej zlúčením, splynutím alebo rozdelením obchodných spoločností alebo družstiev ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, sumu najviac vo výške
6. 20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev uplynula doba dlhšia ako 12 mesiacov,
7. 50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev uplynula doba dlhšia ako 24 mesiacov,
8. 100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev uplynula doba dlhšia ako 36 mesiacov.

(5) Pri odpočítavaní daňovej straty u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa postupuje podľa § 30.

(6)   Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky a majetok ostáva súčasťou stálej prevádzkarne tohto právneho nástupcu umiestnenej na území Slovenskej republiky, ocení tento majetok reálnou hodnotou podľa odseku 2, ak sa nepoužije postup podľa § 17f, pričom právny nástupca môže odpočítavať daňovú stratu daňovníka zrušeného bez likvidácie vo výške a spôsobom podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.

(7) Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky a majetok ostáva súčasťou stálej prevádzkarne mimo územia SR, tento právny nástupca môže oceniť majetok reálnou hodnotou, ak oceňovacie rozdiely z precenenia majetku sú súčasťou základu dane právneho nástupcu podľa odseku 3 písm. a) a neuplatní postup podľa § 17f.

 

Ocenenie v pôvodných cenách

pri nepeňažnom vklade a

zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev

 

• 17e

Nepeňažný vklad v pôvodných cenách

 

(1) Do základu dane vkladateľa nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť a ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo c) sa

1. a) nezahrnuje rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka^37a) a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve,¹) pričom prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme vložený majetok a záväzky v pôvodnom ocenení podľa osobitného predpisu¹) a hmotný majetok a nehmotný majetok v ocenení podľa § 25,
2. b) zahrnujú rezervy podľa § 20,
3. c) zahrnujú opravné položky k pohľadávkam uznané za daňový výdavok v rozsahu najviac podľa § 20 najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom došlo k uskutočneniu nepeňažného vkladu a prijímateľ nepeňažného vkladu môže pokračovať v ich tvorbe podľa § 20,
4. d) nezahrnujú opravné položky vytvorené k zásobám, cenným papierom a k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,¹) ak prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme pôvodné obstarávacie ceny zásob a cenných papierov.

(2) Do základu dane prijímateľa nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť, sa

1. a) zahrnuje rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy podľa § 20 a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva a pri ďalšej tvorbe rezervy uznanej za daňový výdavok prijímateľ nepeňažného vkladu postupuje podľa § 20; náklad, ku ktorému bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu,¹) ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa zahrnuje do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy u prijímateľa podľa § 17 ods. 23,
2. b) nezahrnuje goodwill alebo záporný goodwill.

(3) Prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme hodnotu pohľadávky v pôvodnej menovitej hodnote alebo obstarávacej cene zistenej u vkladateľa, dátum splatnosti pohľadávky, vytvorenú opravnú položku podľa § 20 a sumu zaúčtovanej opravnej položky.¹)

(4) Vkladateľ nepeňažného vkladu uplatní z vypočítaného ročného odpisu pomernú časť pripadajúcu na celé kalendárne mesiace, počas ktorých daňovník majetok účtoval.¹)

(5) Prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme hmotný majetok a nehmotný majetok nadobudnutý nepeňažným vkladom podniku alebo jeho časti, vrátane jednotlivých zložiek majetku, v pôvodných vstupných (obstarávacích) cenách, už uplatnené daňové odpisy vrátane zostatkových cien podľa § 25 ods. 3 a uplatní zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na mesiace, a to počnúc mesiacom, v ktorom bol majetok zaúčtovaný v majetku prijímateľa nepeňažného vkladu. Pri nehmotnom majetku pokračuje prijímateľ nepeňažného vkladu v odpisovaní z pôvodnej vstupnej ceny počas doby odpisovania ustanovenej v odpisovom pláne¹) tohto prijímateľa najviac do výšky podľa § 25 ods. 3.

(6) Prijímateľ nepeňažného vkladu je povinný evidovať výšku pôvodne oceneného majetku najmenej do uplynutia lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa osobitného predpisu.³⁴)  

(7) Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť a vkladateľom tohto nepeňažného vkladu je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, pričom prijímateľovi tohto nepeňažného vkladu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, prijímateľ nepeňažného vkladu

1. a) prevezme hodnotu majetku a záväzkov podľa odseku 1 písm. a), vytvorené rezervy, opravné položky a účty časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a
2. b)   pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne.

(8) Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť a vkladateľom tohto nepeňažného vkladu je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, pričom prijímateľovi tohto nepeňažného vkladu podľa § 2 písm. d) druhého bodu vzniká mimo územia Slovenskej republiky stála prevádzkareň, prijímateľ nepeňažného vkladu pri vyčíslení základu dane

1. a) prevezme hodnotu majetku a záväzkov podľa odseku 1 písm. a), vytvorené rezervy, opravné položky a účty časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a
2. b)   pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne.

(9) Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a), uplatní primerane postup podľa odseku 1.

 

• 17f

Zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie obchodných spoločností alebo družstiev v pôvodných cenách

 

(1) Do základu dane daňovníka zrušeného bez likvidácie sa

1. a) nezahrnuje suma vo výške oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaná podľa osobitného predpisu,¹) ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom, ktoré právny nástupca tohto daňovníka prevzal v pôvodnom ocenení podľa osobitného predpisu¹) a k hmotnému majetku a nehmotnému majetku, ktoré prevzal v ocenení podľa § 25,
2. b) nezahrnujú opravné položky vytvorené k zásobám, cenným papierom a k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,¹) ak právny nástupca tohto daňovníka prevezme pôvodné obstarávacie ceny zásob a cenných papierov,
3. c) zahrnujú aj rezervy podľa § 20 a opravné položky k pohľadávkam uznané za daňový výdavok v rozsahu najviac podľa § 20 a najneskôr v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k zlúčeniu, splynutiu alebo rozdeleniu obchodných spoločností alebo družstiev a právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie môže pokračovať v tvorbe opravných položiek k pohľadávkam podľa § 20.

(2) Do základu dane právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa

1. a) zahrnuje rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy podľa § 20 a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, pričom pri ďalšej tvorbe rezervy uznanej za daňový výdavok sa u právneho nástupcu postupuje podľa § 20; náklad, ku ktorému bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu,¹) ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa zahrnuje do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie podľa § 17 ods. 23,
2. b) nezahrnuje goodwill alebo záporný goodwill.

(3) Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie prevezme hodnotu pohľadávky v pôvodnej menovitej hodnote alebo obstarávacej cene zistenej u daňovníka zrušeného bez likvidácie, dátum splatnosti pohľadávky a vytvorenú opravnú položku podľa § 20 a sumu zaúčtovanej opravnej položky.¹)

(4) Daňovník zrušený bez likvidácie zahrnuje do základu dane z vypočítaného ročného odpisu pomernú časť pripadajúcu na celé kalendárne mesiace, počas ktorých tento daňovník majetok účtoval.¹)

(5) Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie uplatní zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na mesiace počnúc mesiacom, v ktorom bol majetok zaevidovaný u tohto právneho nástupcu. Súčasne prevezme u odpisovaného majetku pôvodné vstupné (obstarávacie) ceny, už uplatnené daňové odpisy a zostatkové ceny majetku podľa § 25 ods. 3 a pokračuje v odpisovaní začatom pôvodným vlastníkom. U nehmotného majetku právny nástupca pokračuje v odpisovaní z pôvodnej vstupnej ceny počas doby odpisovania ustanovenej v odpisovom pláne¹) právneho nástupcu najviac do výšky podľa § 25 ods. 3. Pri neodpisovanom majetku právny nástupca prevezme vstupnú cenu podľa § 25.

(6) Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie eviduje výšku pôvodne oceneného majetku najmenej do uplynutia lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa osobitného predpisu.³⁴)

(7) Ak právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie vyplatí podiely zo sumy pripadajúcej na oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev, z takto vyplatených súm vyberie právny nástupca daň zrážkou (§ 43).

(8) Pri odpočítavaní daňovej straty u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa postupuje podľa § 30.

(9) Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky vznikne tomuto právnemu nástupcovi na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, právny nástupca

1. a) neupravuje základ dane o zostatky rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne, s výnimkou opravnej položky k pohľadávkam podľa     § 20,
2. b) pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne,
3. c) odpočítava daňovú stratu daňovníka zrušeného bez likvidácie vo výške a spôsobom podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.

(10) Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky vznikne tomuto právnemu nástupcovi podľa § 2 písm. d) druhého bodu mimo územia Slovenskej republiky stála prevádzkareň, právny nástupca pri vyčíslení základu dane podľa § 17 ods. 14

1. a) pokračuje v tvorbe rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku stálej prevádzkarne začatom daňovníkom, ktorý bol zrušený bez likvidácie mimo územia Slovenskej republiky alebo
2. b) oceňuje majetok reálnou hodnotou podľa § 17d ods. 2, ak oceňovacie rozdiely z precenenia majetku sú súčasťou základu dane právneho nástupcu podľa § 17d ods. 3.“.

 

Poznámka pod čiarou k odkazu 80b znie:

^„80b) § 35 ods. 7 písm. d) zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení zákona č. …../2009 Z. z.“.

 

15. V § 19 ods. 2 písm. h) sa slová „ods. 21“ nahrádzajú slovami „ods. 19“.
16. V § 19 sa odsek 3 dopĺňa písmenom t), ktoré znie:

„t) výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva voči Slovenskej republike v zdaňovacom období, v ktorom daňovník upustil od jej vymáhania; v tomto prípade ide vždy len o pohľadávku uznanú Slovenskou republikou.“.

 

17. V § 21 ods. 1 písm. h) sa vypúšťajú slová „označené obchodným menom alebo ochrannou známkou poskytovateľa“.

 

18. V § 21 ods. 2 písm. l) sa slovo „hodnotou“ nahrádza slovami „obstarávacou cenou“.

 

19. V § 22 odsek 13 znie:

„(13) Daňovník pri prevode správy majetku štátu, obce alebo vyššieho územného celku uplatní z ročného odpisu pomernú časť vo výške pripadajúcej na počet celých kalendárnych mesiacov od začiatku zdaňovacieho obdobia do dňa prevodu, počas ktorých majetok účtoval¹) a používal na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Zvyšnú časť ročného odpisu uplatní daňovník, ktorý nadobudol právo správy majetku štátu, majetku obce alebo majetku vyššieho územného celku počnúc kalendárnym mesiacom, v ktorom táto skutočnosť nastala.“.

 

20. Poznámka pod čiarou k odkazu 112 sa vypúšťa.

 

21. V § 25 ods. 1 písmeno a) znie:

„a) obstarávacia cena;¹¹⁸) obstarávacou cenou majetku nadobudnutého od fyzickej osoby darom, je obstarávacia cena zistená u darcu, len ak ide o majetok, ktorý u darcu nebol zahrnutý do obchodného majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9,“.

 

22. V § 25 ods. 1 písmená f) a g) znejú:

„f) zostatková cena majetku zistená u darcu pri vyradení v dôsledku jeho darovania, okrem majetku vylúčeného z odpisovania,

1. g) obstarávacia cena majetku vylúčeného z odpisovania u darcu pri vyradení v dôsledku jeho darovania,“.

 

23. V § 26 ods. 3 sa vypúšťa posledná veta.

 

24. V § 30 ods. 1 sa slovo „piatich“ nahrádza slovom „siedmich“.

 

25. § 32 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:

„(12) Daňovník, ktorému po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu (§ 6) vyplýva na základe súdneho rozhodnutia povinnosť upraviť základ dane o prijaté zdaniteľné príjmy alebo zaplatené daňové výdavky v súvislosti s výkonom týchto činností, podá dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 6). Toto dodatočné daňové priznanie podá daňovník v lehote na podanie daňového priznania (§ 49 ods. 2) ustanovenej pre zdaňovacie obdobie, v ktorom prijal alebo zaplatil sumu na základe súdneho rozhodnutia. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu.^146a) Ak je pre daňovníka výhodnejšie upraviť základ dane o prijaté zdaniteľné príjmy alebo zaplatené daňové výdavky podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto príjmy prijal alebo takéto daňové výdavky zaplatil, uplatní tento výhodnejší spôsob. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorému vyplýva zo súdneho rozhodnutia povinnosť upraviť základ dane pri iných druhoch príjmov (§ 7 a 8) ako sú príjmy podľa § 6.“.

26. V § 41 ods. 1 druhej vete a tretej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak tento zákon neustanovuje inak.“.

 

27. V § 43 ods. 3 písm. g) sa na konci pripájajú tieto slová: „vrátane prijatých sankčných úrokov a pokút,“.

 

28. V § 43 ods. 6 prvej vete sa slová „s výnimkou daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou s príjmami podľa § 16 ods. 1 písm. d) a písm. e) tretieho bodu“ nahrádzajú slovami „s výnimkou daňovníka členského štátu Európskej únie a daňovníka, ktorý má neobmedzenú daňovú povinnosť v ďalších štátoch tvoriacich Európsky hospodársky priestor, s príjmami podľa § 16 ods. 1 písm. d) a písm. e) prvého až tretieho bodu“.

 

29. V § 45 ods. 1 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „s výnimkou uvedenou v odseku 3 písm. c)“.

 

30. V § 49 odsek 3 znie:

„(3) Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa odseku 2, sa na základe

1. oznámenia podaného príslušnému správcovi dane¹²⁸) do lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2, predlžuje táto lehota najviac o tri kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná,
2. oznámenia o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania, ak  súčasťou jeho príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, môže predĺžiť lehota na podanie daňového priznania podľa odseku 2 správcom dane na základe žiadosti daňovníka podanej 15 dní pred uplynutím tejto predĺženej lehoty, a to rozhodnutím správcu dane najviac do šiestich kalendárnych mesiacov, pričom proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania sa nemožno odvolať,
3. žiadosti podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2, ak súčasťou jeho príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, ktorý nepodá oznámenie podľa písmena a), môže predĺžiť lehota na podanie daňového priznania správcom dane najviac o šesť kalendárnych mesiacov, a to rozhodnutím, pričom proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania sa nemožno odvolať,
4. žiadosti daňovníka v konkurze alebo v likvidácii podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2 o predĺženie tejto lehoty môže správca dane rozhodnutím predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania podľa odseku 2 najviac o tri kalendárne mesiace, pričom proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania sa nemožno odvolať.“.
5. V § 49 odseky 6 a 7 znejú:

„(6) Ak sa daňovník zrušuje bez likvidácie, je tento daňovník alebo jeho právny nástupca povinný podať daňové priznanie v lehote uvedenej v odseku 2 za zdaňovacie obdobie, ukončené ku dňu podľa osobitného predpisu.^136c) Majetok a záväzky vzniknuté počnúc dňom podľa osobitného predpisu^136c) do dňa zániku daňovníka, sú súčasťou majetku a záväzkov jeho právneho nástupcu.

(7) Ak daňovník zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky a nemá iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť  alebo nemá iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky, je povinný podať daňové priznanie alebo hlásenie najneskôr do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň. Ak daňovník, ktorý zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky, má aj iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo má aj iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky, je povinný podať daňové priznanie v lehote podľa odseku 2.“.

 

Poznámka pod čiarou k odkazu 136c znie:

„^136c) § 4 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

 

32. V § 50 ods. 1 písmeno b) znie:

„b) právnickou osobou, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane do výšky 2 % sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa odseku 4, ak v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka, daroval finančné prostriedky zodpovedajúce 0,5 % zaplatenej dane ním určeným prijímateľom podľa odseku 4 na účely vymedzené v odseku 5; ak daňovník neposkytol finančné prostriedky ako dar najmenej vo výške 0,5 % zaplatenej dane, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa odseku 4 len do výšky 1,5 %.“.

 

33. V § 50 ods. 9 sa slová „bez zbytočného odkladu“ nahrádzajú slovami „ku dňu zrušenia“.
34. V § 50 ods. 10 sa na konci pripájajú tieto vety:

„Ak prijímateľ nepoužije prijatý podiel zaplatenej dane, ale ho poskytne inej právnickej osobe, za použitie podielu zaplatenej dane zodpovedá prijímateľ, ktorý je povinný preukázať použitie podielu zaplatenej dane dokladmi tejto inej právnickej osoby. Iná právnická osoba je povinná použiť takto prijatý podiel zaplatenej dane len na účely vymedzené v odseku 5 v lehote, v ktorej mal prijímateľ použiť prijatý podiel zaplatenej dane podľa odseku 11.“.

 

35. V § 50 ods. 11 sa vypúšťajú slová „alebo ich použije v rozpore s účelom podľa odseku 5, na ktorý sa poskytol,“ a na konci sa pripájajú tieto vety: „Ak prijímateľ použije poskytnutý podiel zaplatenej dane v rozpore s účelom podľa odseku 5, poruší finančnú disciplínu podľa osobitného predpisu.¹⁴⁶) V rozpore s účelom podľa odseku 5 je aj použitie podielu zaplatenej dane na obstaranie nehnuteľnosti alebo na reklamu.^146aa)“.

 

Poznámky pod čiarou k odkazom 146 a 146aa znejú:

„¹⁴⁶) § 31 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

^146aa) Zákon č. 147/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

 

36. V § 50 ods. 12 sa za slovo „prijímateľa“ vkladá čiarka a slová „identifikačné číslo organizácie,“.
37. V § 50 ods. 13 sa za slovo „povinný“ vkladajú slová „podať daňové priznanie miestne príslušnému správcovi dane podľa sídla prijímateľa v lehote podľa § 49 a zároveň“ a na konci sa pripája táto veta: „Prijímateľ, ktorého súhrn podielov zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb v príslušnom kalendárnom roku je vyšší ako 3 319,39 eura, je povinný najneskôr do 30 dní od prijatia tejto sumy zriadiť osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, na ktorom vedie len prijatie a čerpanie podielu zaplatenej dane, pričom finančné prostriedky zodpovedajúce podielu zaplatenej dane prijaté v príslušnom kalendárnom roku pred uvedeným obdobím znížené o použité sumy prevedie na tento účet do 30 dní od povinnosti jeho zriadenia. Číslo osobitného účtu je povinný nahlásiť notárovi každoročne na účely osvedčenia pri preukazovaní splnenia podmienky podľa odseku 6 písm. h). Úroky z peňažných prostriedkov na osobitnom účte znížené o daň vybranú zrážkou podľa § 43 prijímateľ použije len na účely vymedzené v odseku 5, ktoré sú predmetom jeho činnosti.“.

 

38. § 51a sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Daňovník, ktorý v zdaňovacom období účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva a po tomto zdaňovacom období začal viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 alebo daňovník, ktorý v zdaňovacom období viedol daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 a po tomto zdaňovacom období začal účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, upraví základ dane postupom, ktorý určí ministerstvo.“.

 

39. Za § 52g sa vkladá § 52h, ktorý vrátane nadpisu znie:

 

㤠52h

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010 a od 1. januára 2011

 

(1) Daňovník, ktorý začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva¹) alebo v sústave podvojného účtovníctva,¹) ak v  účtovných obdobiach zaúčtoval opravnú položku k nadobudnutému majetku podľa osobitného predpisu,¹) vedie túto opravnú položku len evidenčne, pričom počas vedenia evidencie podľa § 6 ods. 10 ovplyvňuje táto opravná položka len výšku príjmov; počas vedenia evidencie podľa § 6 ods. 10 nemôže prerušiť a ani predĺžiť dobu zahrnovania tejto opravnej položky do daňových výdavkov alebo príjmov.

(2) Daňovník, ktorý začne viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva¹) alebo v sústave podvojného účtovníctva,¹) alebo viedol evidenciu podľa § 6 ods. 10, ak v účtovných obdobiach zaúčtoval opravnú položku k nadobudnutému majetku podľa osobitného predpisu,¹) zahrnuje do daňových výdavkov alebo príjmov túto opravnú položku v súlade s účtovnými predpismi¹) aj počas vedenia evidencie podľa § 6 ods. 14.

(3) Ustanovenia § 17 ods. 10, 11 a 13 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použijú pri podávaní daňového priznania po 1. januári 2010 za zdaňovacie obdobie končiace v roku 2009.

(4) Pri zahrnovaní odpisu goodwillu alebo záporného goodwillu vzťahujúceho sa ku kúpe podniku alebo jeho časti alebo nepeňažnému vkladu podniku alebo jeho časti, ku ktorým došlo do 31. decembra 2009, sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra 2009 aj po tomto období.

(5) Pri zahrnovaní oceňovacích rozdielov z kapitálových účastín vzťahujúcich sa k nepeňažným vkladom vykonaným do 31. decembra 2009 vrátane určenia  vstupnej ceny pri odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra 2009 aj po tomto období.

(6) Pri zahrnovaní oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí, rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaných podľa osobitného predpisu¹) do 31. decembra 2009 sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra 2009 aj po tomto období.

(7) Ustanovenie § 30 ods.1 v znení účinnom od 1. januára 2010 o možnosti odpočítavania daňovej straty od základu dane počas najviac siedmich zdaňovacích období, sa použije na daňové straty vykázané po 31. decembri 2009.

(8) Ustanovenie § 49 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použije po prvýkrát pri podávaní daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie končiace najskôr 31. decembra 2009 a pri podávaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie končiace najskôr 31. decembra 2010.

(9) Ustanovenie § 50 ods. 1 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2011 sa použije po prvýkrát pri podávaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie končiace najneskôr 31. decembra 2010 a  pri podávaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie končiace najneskôr 31. decembra 2011.

(10) Daňovník, ktorý je právnickou osobou, v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie končiace najneskôr 31. decembra 2012 a v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie končiace najneskôr 31. decembra 2013, je oprávnený vyhlásiť v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane do výšky 1,5 % sa má poukázať ním určeným prijímateľom, ak v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka, daroval finančné prostriedky zodpovedajúce 1 % zaplatenej dane ním určeným prijímateľom na účely vymedzené v § 50 ods. 5; ak daňovník tieto finančné prostriedky neposkytol ako dar, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom len do výšky 1 %.

(11) Daňovník, ktorý je právnickou osobou, v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie končiace najneskôr 31. decembra 2014 a v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie končiace najneskôr 31. decembra 2015, je oprávnený vyhlásiť v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane do výšky 1 % sa má poukázať ním určeným prijímateľom, ak v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka, daroval finančné prostriedky zodpovedajúce 1,5 % zaplatenej dane ním určeným prijímateľom na účely vymedzené v § 50 ods. 5; ak daňovník tieto finančné prostriedky neposkytol ako dar, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom len do výšky 0,5 %.

(12) Daňovník, ktorý je právnickou osobou, v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie končiace 31. decembra 2016 a v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie končiace najneskôr 31. decembra 2017, je oprávnený vyhlásiť v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane do výšky 0,5 % sa má poukázať ním určeným prijímateľom, ak v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka, daroval finančné prostriedky zodpovedajúce 2 % zaplatenej dane ním určeným prijímateľom na účely vymedzené v § 50 ods. 5; ak daňovník tieto finančné prostriedky neposkytol ako dar, nie je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní použitie podielu zaplatenej dane podľa § 50.“.

Čl. II

 

Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 165/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 367/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 146/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 12/1998 Z. z., zákona č. 219/1999 Z. z., zákona č. 367/1999 Z. z., zákona č. 240/2000 Z. z., zákona č. 493/2001 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 233/2002 Z. z., zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 526/2002 Z. z., zákona č. 114/2003 Z. z., zákona č. 609/2003 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 443/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 679/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 122/2006 Z. z., zákona č. 215/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 289/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z. a   zákona č. 83/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

 

1.V § 31 odsek 6 znie:

„(6) Ak ide o daňový subjekt, ktorým je fyzická osoba s trvalým pobytom mimo územia členského štátu Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru alebo právnická osoba so sídlom mimo územia členského štátu Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru, uvedie okrem skutočností podľa odseku 5 svojho splnomocnenca v tuzemsku pre doručovanie.“.

 

2. V § 35 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky podľa odseku 1 nedosiahne 15 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 15 % zo sumy podľa odseku 1 písm. a) až i).“.

 

3. V § 35 ods. 7 písm. b) sa za slová „osobitného zákona,^11ab)“ vkladajú slová „s výnimkou podľa písmena d)“.

 

4. V § 35 sa odsek 7 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:

„d) oznamovaciu povinnosť podľa osobitného zákona,^11dae) správca dane uloží pokutu najviac 33 190 eur.“.

 

Poznámka pod čiarou k odkazu 11dae znie:

„^11dae) § 17c ods. 2 a 7 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. …./2009 Z. z.“.

 

5. V § 35 ods. 13 sa slová „1 000 000 Sk“ nahrádzajú slovami „33 190 eur“.

 

6. V § 35 ods. 21 sa slová „ odseku 12“ nahrádzajú slovami „odseku 13“.

 

7. V § 35b ods. 2 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 20 %, pri výpočte sankčného úroku sa namiesto štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 20 %.“.

 

8. V § 35b ods. 6 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 20 %, pri výpočte sankčného úroku sa namiesto štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 20 %.“.
9. V § 45 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty podľa osobitného predpisu^6daf) nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie.“.

 

Poznámka pod čiarou k odkazu 6daf znie:

„^6daf) § 30 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

 

10. V § 45 ods. 2 sa slová „plynie päťročná lehota“ nahrádzajú slovami „plynú lehoty podľa odseku 1.“.

 

11.V § 59 ods. 7 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 15 %.“.

 

12. V § 60 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte sankcie sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 15 % zo sumy neprevedenej včas.“.

 

13. V § 63 ods. 6 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 15 % zo sumy preplatku za každý deň jeho zadržania.“.

 

Čl. III

 

Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z., zákona č. 561/2004 Z. z., zákona č. 518/2005 Z. z.,  zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 198/2007 Z. z., zákona č. 540/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 378/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z. a zákona č. 61/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

 

1. V § 4 odsek 3 znie:

„(3) Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou a zrušuje sa bez likvidácie vedie účtovníctvo do dňa, ktorý predchádza rozhodnému dňu. Rozhodný deň na účely účtovníctva je deň určený podľa osobitného predpisu,^7a)   ktorý nesmie byť neskorší ako deň nadobudnutia účinkov zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia.^7b) Od rozhodného dňa skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva zanikajúcej obchodnej spoločnosti alebo družstva sú súčasťou účtovníctva a účtovnej závierky nástupníckej účtovnej jednotky. Ak nástupnícka účtovná jednotka ešte nevznikla, vedie účtovníctvo do dňa nadobudnutia účinkov splynutia alebo rozdelenia^7b) zanikajúca obchodná spoločnosť alebo družstvo. Nástupnícka účtovná   jednotka odo dňa svojho vzniku pokračuje vo vedení účtovníctva.   Od rozhodného dňa   sa vedie účtovníctvo tak,   aby v prípade nenastatia účinkov zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia,^7b) bolo možné   jednoznačne vyčísliť majetok,  záväzky a výsledok hospodárenia zanikajúcej obchodnej spoločnosti alebo družstva.“.

 

Poznámka pod čiarou k odkazu 7b znie:

„^7b) § 69a ods.1 Obchodného zákonníka.“.

 

2. V § 16 ods. 1 písmeno e) znie:

„e) k rozhodnému dňu.“.

 

3. V § 16 odsek 2 znie:

„(2) K rozhodnému dňu otvorí účtovné knihy nástupnícka účtovná jednotka. Ak táto ešte nevznikla, otvorí účtovné knihy a zostaví otváraciu súvahu zanikajúca obchodná spoločnosť alebo družstvo.“.

 

4. V § 16 ods. 4 písmeno c) znie:

„c) ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,“.

 

5. V § 17 ods. 6 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktoré znie: „Pri zlúčení nástupnícka účtovná jednotka neuzavrie účtovné knihy, na účely zostavenia otváracej súvahy, zisťuje konečné stavy účtov.“ a na konci sa pripájajú tieto vety: „Ak deň riadnej účtovnej závierky alebo mimoriadnej účtovnej závierky je totožný s dňom priebežnej účtovnej závierky, priebežná účtovná závierka sa nezostavuje. Ak deň mimoriadnej účtovnej závierky je totožný s dňom riadnej účtovnej závierky, zostavuje sa riadna účtovná závierka.“.

 

6. V § 17 odsek 7 znie:

„(7) Účtovná jednotka zostavuje otváraciu súvahu

1. ku dňu svojho vzniku, s výnimkou účtovnej jednotky, ktorej otváracia súvaha bola zostavená k rozhodnému dňu,
2. ku dňu vstupu do likvidácie,
3. ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu,
4. k rozhodnému dňu.“.

 

7. Poznámka pod čiarou k odkazu 22a znie:

„^22a) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 243, 11. 09. 2002) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 297/2008 z 11. marca 2008, (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 97, 9.4. 2008), Nariadenie Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 320, 29. 11. 2008) v platnom znení.“.

 

8. V § 17a ods. 2 písmeno b) znie:

„b) čistý obrat presiahol 165 969 594,40 eura, pričom čistým obratom na tento účel sú výnosy dosiahnuté z predaja výrobkov, tovarov, poskytnutých služieb a iné výnosy súvisiace s bežnou činnosťou účtovnej jednotky po odpočítaní zliav,“.

 

9. Poznámka pod čiarou k odkazu 22ac znie:

„^22ac) Medzinárodný účtovný štandard 27 bod 38, Medzinárodné účtovné štandardy 28 a 31 Nariadenie Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 320, 29. 11. 2008) v platnom znení.“.

 

10. V § 20 ods. 6 písm. f) sa slová „predstavenstva a jeho“ nahrádzajú slovami „orgánov spoločnosti a ich“.

 

11. V § 20 ods. 7 sa vypúšťa písmeno e).

 

Doterajšie písmená f) až k) sa označujú ako písmená e) až j).

 

12. V § 21 odsek 1 znie:

„(1) Riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku povinne ukladajú do zbierky listín obchodného registra samostatne alebo ako súčasť výročnej správy tieto účtovné jednotky:

1. akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, družstvo a štátny podnik, a to do 30 dní po schválení účtovnej závierky alebo do lehoty ustanovenej   osobitným predpisom,^28ca)
2. Exportno – importná banka Slovenskej republiky, a to do 30 dní po schválení účtovnej závierky,
3. verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť, a to do siedmich mesiacov po uplynutí účtovného obdobia.“.

 

Poznámka pod čiarou k odkazu 28ca znie:

„^28ca) § 40 ods. 2 Obchodného zákonníka.“.

 

13. V § 25 sa ods. 1 písmeno d) dopĺňa šiestym bodom, ktorý znie:

„6. majetok pri kúpe podniku alebo jeho časti a pri vklade podniku alebo jeho časti fyzickou osobou podľa § 1 ods.1 písm. a) tretieho bodu s výnimkou peňažných prostriedkov, cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami,“.

 

14. V § 25 odsek 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a dopĺňa písmenom f), ktorý znie:

„f) reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 1 písm. d) majetok a záväzky prevzaté nástupníckou účtovnou jednotkou od obchodnej spoločnosti alebo družstva zanikajúcich bez likvidácie.“.

 

15. V § 28 ods. 4 druhej vete sa vypúšťajú   slová „ goodwill a“   a vypúšťa sa tretia veta.

 

16. V § 36 odsek 1 znie:

„(1) Účtovné záznamy, ktoré sa týkajú správneho konania, trestného konania, občianskeho súdneho konania alebo iného konania, ktoré sa neskončilo, uchováva účtovná jednotka do konca účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom sa skončila lehota na ich preskúmanie. Účtovné záznamy, podľa ktorých sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti sa uchovávajú v lehote podľa tohto zákona najmenej však v lehote na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane podľa osobitného predpisu^45a) alebo v lehote ustanovenej osobitnými predpismi.^45b)“ .

 

Poznámky pod čiarou k odkazom 45a a 45b znejú:

„^45a) Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

^45b) Napríklad zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

 

 

Čl. IV

 

Zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

 

1. V § 3 ods. 1 písm. d) sa na konci pripájajú tieto slová: „za ktorú sa považuje, ak fyzická osoba preukáže dokladmi k dátumu podania žiadosti na vykonanie audítorskej skúšky, že
2. viedla alebo kontrolovala účtovníctvo,
3. poskytovala poradenské služby v oblasti účtovníctva,
4. učila na strednej škole alebo vysokej škole účtovníctvo,
5. spolupracovala na tvorbe štátnej politiky alebo tvorbe pozičných dokumentov za Slovenskú republiku za oblasť účtovníctva,“.

 

2. V § 3 ods. 5 sa vypúšťajú slová „alebo audítorovi z tretej krajiny“ a slová „alebo v tretej krajine“.

 

3. V § 3 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:

„(6) Na základe vzájomnosti môže úrad umožniť audítorovi z tretej krajiny výkon auditu podľa tohto zákona, ak spĺňa požiadavky rovnocenné požiadavkám uvedeným v § 3 a zloží skúšku spôsobilosti podľa § 15.“.

 

Doterajšie odseky 6 až 11 sa označujú ako odseky 7 až 12.

 

4. V § 3 odsek 7 znie:

„(7) Požiadavky podľa odsekov 1, 5 a 6 musia byť splnené pred prihlásením sa na audítorskú skúšku alebo na skúšku spôsobilosti.“.

 

5. V § 19 ods. 2 písm. h) sa slová „až c)“ nahrádzajú slovami „až g)“.

 

6. V § 19 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová: „v účtovnej jednotke, v ktorej audítor alebo audítorská spoločnosť vykonávajú audit“.

 

7. V § 21 odsek 7 znie:

„(7) Odplata za audit nesmie byť žiadnym spôsobom podmienená, ovplyvnená alebo určovaná

1. a) poskytovaním neaudítorských služieb alebo
2. b) ďalšími skutočnosťami, ktoré ohrozujú nezávislosť, nestrannosť alebo kvalitu výkonu auditu.“.

 

8. V § 24 ods. 1 písmeno a) znie:

„a) informáciu o právnej forme a vlastníkoch audítorskej spoločnosti,“.

 

9. V § 33 ods. 8 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „pričom splnenie požiadavky rovnocennosti sa považuje za primerané, ak o tom rozhodne komisia,“.
10. V § 59 ods. 1 sa vypúšťa písmeno a).

 

Doterajšie písmená b) až f) sa označujú ako písmená a) až e).

 

11. V celom texte zákona sa slová „§ 3 ods. 7 až 9“ nahrádzajú slovami „§ 3 ods. 8 až 10“.

 

 

Čl. V

 

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2010, okrem čl. I bodu 32, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2011.